Holidays destinations

Japonsko (Nippon) leží východne od ázijského kontinentu na japonských ostrovoch. Pobrežie Japonska obmýva zo západu Japonské more a z východu Tichý oceán. Medzi najznámejšie japonské ostrovy patria: Honšú, Hokkaidó, Kjúšú a Šikoku ako aj súostrovie Rjúkjú.
Vzhľadom na vysoký počet ostrovov (približne 6 tisíc) sa Japonsko zaraďuje medzi krajiny, ktorých členenie je dosť výrazné. Podobne sa na členitosť dá pozerať pri posudzovaní povrchu krajiny. Hornatý ráz väčšiny ostrovov a sopečná činnosť vytvárajú ťažké prírodné podmienky. Japonci si však svoje pohoria veľmi vážia a niektoré z vrchov považujú za posvätné. Medzi ne sa radí najznámejšia hora Japonska - Fudži.
História Japonska sa datuje od r. 660 pred n. l. Podľa dochovaných legiend tu už vtedy vládol prvý japonský cisár. V ďalšom období Japonci objavovali okolitý svet. Medzi prvé významné vzťahy so zahraničím patrili kontakty s kultúrne vyspelou Čínou a Kóreou. Asi v 5. storočí n. l. Japonsko preberá od Číny znakové písmo. Japonsko si budovalo vlastnú územne nezávislú kultúru, pričom pôvodné náboženstvo šintoizmus začína vytláčať budhizmus. Silné rodové zákonitosti, vojenské tradície, samurajstvo a iné zvláštnosti boli uchovávané s veľkou vážnosťou. Nové obchodné kontakty so západnou Európou sa začali využívať až v 16. storočí. Dobre sa rozvíjajúci obchod sa však z obavy pred prílevom kresťanského náboženstva z vládnych kruhov výrazne brzdil. Rôzne obmedzenia viedli k izolovanosti Japonska. O obnovu obchodných vzťahov sa snažili mnohé krajiny, pričom úspech dosiahli až v 19. storočí. Japonsko malo v tom čase militatné ambície, ktoré sa prejavili vo vojne s Čínou, v anektovaní Kórey a okupovaní mnohých ostrovov. Vyvrcholením vojenských aktivít bolo spojenectvo Japonska s fašistickým Nemeckom počas II. svetovej vojny. Neslávne sa Japonsko zapísalo do dejín náletom na americkú základňu v Pearl Harbour. Napriek končiacej sa vojne Japonsko odmietalo kapituláciu. Tú sa podarilo dosiahnuť až po atómovom útoku na Hirošimu a Nagasaki. Po skončení II. svetovej vojny sa v Japonsku uskutočnilo mnoho prevratných zmien. Japonsko sa stalo krajinou hospodárskeho zázraku. Zaradilo sa medzi najpriemyselnejšie krajiny sveta. Otvorenosť sa prejavila aj v spoločenskom živote. Dnes je Japonsko úplne inou krajinou, než akú možno vidieť vo filmoch zo začiatku 20. storočia.

PRAKTICKÉ INFORMÁCIE

Rozloha:
377.815 kilometrov štvorcových

Obyvateľstvo:
Prevažnú časť obyvateľstva tvoria Japonci. Len zanedbateľné percento predstavujú Kórejci. Náboženská príslušnosť je tu rôznorodá. Približne 40 percentný podiel majú šintoisti i budhisti. Ku kresťanstvu sa hlásia iba 4 percentá obyvateľstva. Zvyšok tvoria ostatné náboženstvá.

Mena:
JPY - japonský jen Obchodná sieť a bankový sektor sú vynikajúco rozvinuté po celej krajine. Kreditné karty nie sú akceptované všade. Hlavne v malých obchodoch a reštauráciach je platené hotovosťou. Odporúča sa mať pri sebe dostatok hotovosti, pretože bankomaty a zahraničné karty sa nie vždy dohodnú. Najspoľahlivejšie sú karty Visa a MasterCard.

Napätie:
Elektrické napätie je 100 V a 50 Hz (na východe) a 60 Hz (na západe).

Víza:
Nie sú potrebné.

Očkovanie:
Potrebu očkovania konzultujte so svojím lekárom.
Zdravotníctvo je na vysokej úrovni. Japonsko patrí medzi krajiny s najväčšou dĺžkou života. Ošetrenie však môže turistu stáť pomerne slušné peniaze, preto doporučujeme zabezpečiť si poistenie ešte pred cestou.

Jazyk:
Úradným jazykom je japončina. Dnes sa dá s mladšou generáciou ľahko dorozumieť anglicky. Na uliciach však málokedy nájdete nápisy v angličtine.

Podnebie:
Japonsko má na severe úplne iné podnebie než na juhu krajiny. To je dané rozdielnou zemepisnou šírkou. Všeobecne však platí, že jún - júl nie sú najlepšie mesiace na návštevu Japonska, pretože v tom čase postihujú veľkú časť územia prudké dažde. Podobne nevhodné podmienky vytvárajú aj tajfúny v polovici augusta. Japonsko často postihujú zemetrasenia, zatiaľ však ich však nie je možné predpovedať včas.
Dlhodobé priemerné teploty dosahujú v Tokiu v januári plus 3 stupne Celzia, v júli 25 stupňov Celzia. Ročné zrážky sú veľmi vysoké. Nezriedka presahujú 1500 mm. Priemerné teploty na ostrove Hokkaidó sú o 5 až 6 stupňov nižšie.

Telefonovanie:
Telefónne búdky sú skoro všade. Ak je potrebné volať z Japonska na Slovensko je treba použiť sivé búdky „International“. Telefonovanie z búdok je oveľa lacnejšie, než volanie z hotelu.Telefonovanie z mobilného telefónu funguje tiež bez problémov. Jedinou podmienkou je aby telefón podporoval technológiu 3G – (aby vedel pracovať v pásme 2,1 GHz ktoré sa v Japonsku v mobilných sieťach používa). Na Slovensko treba použiť predčíslie +421 (nie +,0 ani 00) potom smerové číslo mesta (operátora) samozrejme bez začiatočnej 0 a číslo volaného.